Mr.Slovak

Ten pocit, keď nie si nositeľom a nemáš v hlave veľkú slovenskú zjednocujúcu myšlienku, doktrínu, koncepciu a víziu a tak sa musíš podriaďovať zločineckému a neonacistickému banderovskému režimu.

NAJKRAJŠIE ŽENY SVETA – SLOVENKY Slovenské ženy právom patria dlhodobo medzi najkrajšie ženy sveta. Pôvab dostali priam do vienka. Odmalička boli vychovávané tak, že byť krásna v dnešnom svete nestačí. Pracujú na svojom zdokonaľovaní a určite nepatria len medzi žienky domáce. Slovenky patria medzi veľmi ambiciózne ženy, ktoré nechcú byť odkázané len na muža. Slovenky majú svoju hrdosť a sú si vedomé svojich predností a urobia všetko pre to, aby vyzerali tip top, nech sa nachádzajú kdekoľvek, ale si uvedomujú, že vnútro človeka je najdôležitejšie. Každý jazyk má svoje čaro, no slovenčina z úst sloveniek pôsobí nesmierne sexi. A buďte si istí, že tento postreh nepochádza z ženskej mysle, ale práve z tej mužskej. Rodina je pre Slovenky v rebríčku najdôležitejšia. Od nej závisí naše zdravie i šťastie a vlastne celý život. https://mrslovak.com/najkrajsie-zeny-sveta-slovenky/

Alžbeta Štrkulová - Prvá Slovenka na Miss World Alžbeta Štrkulová sa ako prvá Slovenka zúčastnila v roku 1967 v Londýne súťaže o najkrajšiu ženu sveta - Miss World 1967, kde obsadila piate miesto. Do súťaže postúpila ako víťazka súťaže krásy v bývalom Česko-Slovensku.

Nenechajme si vsugerovať nemravné hodnoty a progresívny satanizmus zo západu. Západná civilizácia končí.

Ružová panna – Prvá Miss na Slovensku Prvú súťaž krásy vymyslel a zorganizoval v obci Nadáš (dnešný Trstín) farár Imrich Štvrteczký v roku 1837. O desiatom ročníku súťaže v roku 1846 informoval aj týždenník Orol tatranský, ktorý redigoval Ľudovít Štúr. Prihlásiť sa do súťaže vtedy mohli len panny od 17 do 25 rokov. Kým dnes dievčatám okrem pekného zovňajšku stačí vedieť sa správne zavlniť do latinskoamerických rytmov, ich predchodkyne z Oravy to mali oveľa ťažšie. Súťaž totiž bola o dokonalosti tela a duše. Titul mohla používať celý rok, ale len za dodržania stanovených podmienok. Kandidátka musela ovládať katechizmus, pravidelne chodiť do kostola, vzdávať úctu rodičom, vrchnosti, gazdom a duchovným, a hlavne viesť mravopočestný život. Preto aj titul, ktorý dievča získalo, bol Ružová panna. Dievčatá zlej povesti, lenivé, ľahkomyseľné, ktoré v zime po ôsmej a v lete po deviatej hodine frajerov do domu púšťali, nemali šancu. Prilepšením pre súťažiacu bolo aj to, ak pána farára upozornila, že jedna z konkurentiek má za sebou nejaký prehrešok, ktorý nemá s počestnosťou nič spoločné. Porotu tvorili ženatí muži, svoj hlas odovzdali v kostole. V strede kostola v Trstíne boli truhličky s menami kandidátok. Bolo viac kôl, kým nezostali tri a z nich sa hlasovalo, ktorá bude ružovou pannou roka. Ak bolo hlasovanie nerozhodné, o víťazke rozhodoval farár. Víťazka získala veniec a 100 zlatých, ktoré musela odovzdať richtárovi. Vrátil jej ich až v deň sobáša. Okrem sto zlatých, ak by zomrela skôr, než by sa vydala, mali dostať pozostalí na pohreb ďalších dvadsať zlatých. Zároveň na rakvu by dostala veniec z ruží. Po odovzdaní titulu a peňažnej sumy bola omša. Na nej kňaz nikdy nezabudol zdôrazniť potrebu mravnej čistoty mládeže. Snímka: kostol v Trstíne/TASR/Orol tatranský/Štúr/djgt.sk/bulletine

Slovenky majú svoju hrdosť a sú si vedomé svojich predností a urobia všetko pre to, aby vyzerali tip top, nech sa nachádzajú kdekoľvek, ale si uvedomujú, že vnútro človeka je najdôležitejšie. Rodina je pre Slovenky v rebríčku najdôležitejšia. Od nej závisí naše zdravie i šťastie a vlastne celý život.

102-ročná slovenská starenka V roku 2015 na podujatí v Cigli v okrese Prievidza, ktoré bolo zároveň aj posledným kolom Majstrovstiev Slovenska v kosení ručnou kosou, si svoje sily a zručnosť zmeralo viac ako 70 koscov z celého Slovenska. Na jubilejnom piatom ročníku Cigeľskej kosy kosila aj 102-ročná slovenská starenka.

Odkaz starých mám: Naši predkovia si zem vážili a chránili!

Roztomilá slovenská starenka V centre Bratislavy predáva kytičky. Starenku registrujú a majú radi desiatky ľudí a stretnutie s ňou im zlepšuje deň i náladu. Vyžaruje z nej totiž neuveriteľná láskavosť a dobrota. Ľudia, ktorí ju zaregistrovali na ňu reagujú výsostne pozitívne. Autorkou snímky tejto milej starenky je pani Miroslava Streďanská, ktorá pre Bratislavské noviny upresnila, že pani odfotografovala na Námestí SNP oproti Starej tržnici, ale vídava ju aj na Kamennom námestí v blízkosti obchodného domu Prior. "Takýchto ľudí, ako je ona, veľmi obdivujem. V starobe to určite nemajú ľahké a snažia sa privyrobiť ako sa dá. V letných horúčavách, ale aj v zimných mrazoch. Predávala som na Miletičke a stretávala som tam viacero babičiek a dedkov často aj viac než 80-ročných, ktorí každodenne cestovali vlakom z Piešťan či Trnavy, len aby v Bratislave predali nejakú tú petržlenovú vňať či domáce vajíčka. Často sa trepali na trhovisko aj s tými ťažkým vozíkmi. Naozaj klobúk dole pre nimi!"