Národný portál

“Ľudia, ktorí odmietnu pracovnú ponuku, by podľa ministra Erika Tomáša mohli prísť o dávku v hmotnej núdzi. Na Slovensku dostáva tieto dávky 63-tisíc ľudí, ministerstvo práce chystá zmenu zákona. Ak nezamestnaný odmietne primeranú pracovnú ponuku, úrad práce mu podľa ministra dávku odmietne poskytnúť alebo mu ju bude krátiť.” Text: mnt.sk

Pokračovanie: https://t.me/narodnyportal/1659 Hlavným aktérom a iniciátorom vzniku SAVU v období Slovenského štátu bol jazykovedec Ľudovít Novák. V júli 1942 Snem Slovenskej republiky schválil Zákon o SAVU. Prvým predsedom sa stal profesor chémie František Valentín, Ľ. Novák bol jej generálnym tajomníkom. Akadémia sídlila v Bratislave. Mala jazykovedný, historický, zemepisný, literárnovedný a astronomický ústav, ktorý sídlil v budove observatória na Skalnatom plese vo Vysokých Tatrách. Slovenská akadémia vied (SAV) nadviazala na činnosť SAVU. Bola zákonom ustanovená roku 1953 ako vrcholná vedecká inštitúcia združujúca najvýznamnejších vedeckých pracovníkov na Slovensku. Prešli pod ňu všetky ústavy SAVU, ale aj viaceré ústavy, dovtedy patriace pod rôzne ministerstvá. SAV odvtedy prešla viacerými zmenami, z ktorých najvýraznejšie nastali v roku 1989. Zdroje: sav.sk, learned.sk, teraz.sk

Snahy o ustanovenie vrcholnej inštitúcie profesionálnej vedy na území Slovenska je možné pozorovať už v časoch novovekého Uhorska. Ako vážny pokus o jej zriadenie možno označiť snahu Mateja Bela v roku 1735, no projekt “Societas litteraria” ostal neuskutočnený. Roku 1771 bol Márii Terézii predložený návrh na založenie akadémie v Bratislave podľa vzoru berlínskej a petrohradskej akadémie, taktiež neúspešne. Koncom 19. storočia Andrej Kmeť pripravil plán na založenie slovenskej vedeckej spoločnosti typu akadémie. V uhorských pomeroch však nemal nádej na úspech, a tak vznikla Slovenská muzeálna spoločnosť. Popri uvedených snahách postupne vznikali rôzne učenecké či kultúrne spolky (Slovenské učené tovarišstvo, Tatrín…). V roku 1926, počas 1. ČSR, vznikla na Univerzite Komenského v Bratislave Učená spoločnosť Šafárikova. Po vzniku Slovenského štátu na jej činnosť nadviazala Slovenská učená spoločnosť, ktorá sčasti pripravila podmienky pre zriadenie Slovenskej akadémie vied a umení (SAVU). Pokračovanie:

Zdroj: Denník N/mnt.sk

Pokračovanie: (…) vhodným spôsobom je budovanie alebo inštalácia vodných napájadiel či kúpalísk vo forme misky s vlažnou vodou. Môžeme do nej vložiť konárik či kamene pre lepší prístup k vode. Je dobré použiť plytšiu nádobu – napríklad z kvetináča, aby sa v nej vtáky neutopili. Inštalujeme ju do polotieňa, aby sme zabránili prehriatiu vody. Napájadlo nedávame na miesta s hustým porastom, kde sa vtáky necítia bezpečne z dôvodu možnej predácie - najmä vo forme mestských mačiek. Dôležité je vodu pravidelne obmieňať a v prípade, že s dostupnosťou vody pre operence začneme, vytrvať najmä počas horúcich dní až do konca leta. Vtáky si zdroj rýchlo nájdu a v prípade opakovanej návštevy si toto miesto aj zapamätajú.” Článok: https://www.dravce.sk/web/index.php/sk/infopanel/tlacove-spravy/r-2017/1283-pomoct-vtakom-v-horucavach-moze-kazdy-z-nas

Text z roku 2017: “Vtáky využívajú vodu na pitie aj na okúpanie – chladia si takto organizmus a starajú sa o svoje perie. V rámci hniezdnej sezóny sú náchylné na jej nedostatok najmä mláďatá. Počas hniezdenia ju niektoré druhy prinášajú svojmu potomstvu napr. v hrvoli (bociany). Čiastočne ju môžu nahradiť kŕmením ovocím - ďatle a škorce kŕmia čerešňami, drozdy ríbezľami. Pre operence je dôležité mať niekoľko vodných zdrojov v blízkej vzdialenosti, v prípade straty jedného zdroja je tak prítomný ďalší. Inak musia zaletovať za vodou na veľké vzdialenosti, čo pre predstavuje nielen energeticky náročný proces, ale aj vystavenie rizika predácie hniezd. Čas potrebný na kŕmenie je míňaný na čas strávený pitím, resp. vodným kúpeľom. Navyše v mestách je voda počas horúčav často iba v krátkom období – po búrkach vo forme mlák,“ vysvetľuje Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku. Pokračovanie:

foto: Jednocentová známka. Vydala ju Slovenská liga v Amerike v roku 1909 (matica.sk)

🇸🇰PODPORA SLOVENSKÉHO PRÁVA NA SEBAURČENIE OD KRAJANOV Z AMERIKY🇺🇸 „Autonomistické hnutie na Slovensku v rokoch 1918 – 1938 sa spája predovšetkým s Pittsburskou dohodou. Myšlienka autonómie u amerických Slovákov má však skorší dátum. Americkí krajania požiadavku práva na samourčenie a úplnej samosprávy pre slovenský národ totiž po prvý krát oficiálne formulovali už v Memorande Slovenskej ligy v Amerike z rokov 1914 – 1915 a táto požiadavka bola plne vyjadrená aj v Clevelandskej dohode z roku 1915. Americkí Slováci už pred prvou svetovou vojnou začali čoraz viac hovoriť za Slovákov v Uhorsku a zasahovať do politického, hospodárskeho a kultúrneho života na Slovensku. Bolo to pochopiteľné, pretože v slobodných podmienkach Spojených štátov amerických v nich rýchlo dozrievalo národné uvedomenie. Vďaka tomu sa americkí Slováci skôr skonštituovali na moderný národ než Slováci v Uhorsku.” KUCÍK, Štefan: Podiel amerických Slovákov na autonomistickom hnutí na Slovensku (1918 – 1938). 2011. s. 13-14.

Dnes v Trnave. Zdroj: https://www.facebook.com/TrnavskyObcan/posts/832dfbbd/989864646478360/