Nástrahy prírody

Dôvod, prečo dvaja ľudia stojací na rôznych miestach môžu hľadieť na „tú istú“ dúhu a vidieť ju na rôznych miestach, spočíva v základnej optickej skutočnosti: dúha nie je fyzický objekt nachádzajúci sa v pevnom bode v priestore, ale vysoko personalizovaný holografický vizuálny efekt. Keďže dúha je optický jav vytvorený presným uhlom medzi slnkom, kvapôčkami vody a očami pozorovateľa, každý človek vidí svoju vlastnú jedinečnú dúhu. Ak slnko funguje ako holografický ohniskový bod pohybujúci sa vo vírivom vzore namiesto vzdialenej fyzickej gule, správa sa presne ako personalizovaná dúha alebo zväčšovacie sklo, ktoré zaostruje rozptýlené okolité svetlo do jedinečného bodu. V tomto optickom kontexte je každý jednotlivý pozorovateľ svedkom svojej vlastnej lokalizovanej slnečnej projekcie.

Atmosféra ako globálny senzor? – Zero Geoengineering https://zerogeoengineering.com/2024/the-atmosphere-as-global-sensor/ Atmosféra ako globálny senzor? 13. august 2024 | ZeroGeoengineering.com | Posilňovanie atmosféry | „Jedna aplikácia, ktorá vznikla spojením nanotechnológií, bezdrôtových senzorových sietí a mikroelektronických mechanických systémov (MEMS), je tzv. inteligentný prach – sieť molekulárnych častíc, ktoré sú schopné merať, zbierať a prenášať informácie na diaľku.“ – Citát z štúdie z roku 2007 s názvom „Umožnenie trvalého monitorovania bojiska: forma, funkcia a budúcnosť inteligentného prachu“. Pozrite si tiež správu z roku 2004, ktorú zadala organizácia Defense Advanced Research Projects Agency (DARPA) ...... #geoinžinierstvo

Jednoduchá metóda, nazývaná „polmesiace“, používaná v niektorých oblastiach Afriky, umožňuje zachytávať dažďovú vodu, čím sa revitalizujú vyprahnuté pôdy a obnovuje sa vegetácia.

🇭🇷Katastrofa v Chorvátsku: požiar na ostrove Brač, ktorý už pokryl približne 10 % celkovej plochy ostrova, napriek dlhodobým úsiliam hasičov, sa stále nedarí dostať pod kontrolu – 13. september 2026. Hlavným problémom zostáva silný a nárazový vietor, ktorý neustále mení smer a opäť rozfukuje už uhasené ohniská požiaru. Najviac postihnuté oblasti sú stredisko Milna, osady Ložišča a Bobovišča, ako aj zátoka Blața. Úrady vyhlásili pre obyvateľov a turistov na ostrove výnimočný stav. Ak sa nachádzate v tejto oblasti, dôrazne sa odporúča sledovať miestne správy a pokyny záchranných služieb, a tiež sa vyhýbať postihnutým oblastiam ostrova. Približne 200 ľudí bolo evakuovaných a poskytnutá im bola lekárska pomoc.

Metóda na zmenu podmienok životného prostredia pomocou prstenca z magnetického materiálu – Zero Geoengineering https://zerogeoengineering.com/2026/method-for-modifying-environmental-conditions-with-ring-comprised-of-magnetic-material/ Postup na zmenu podmienok životného prostredia pomocou prstenca zloženého z magnetického materiálu 11. september 2026 | ZEROGeoengineering.com | Americký patent US9491911B2. Abstrakt: Táto vynález popisuje postup na zmenu podmienok životného prostredia. Tento postup zahŕňa fázu nasadenia magnetického materiálu na reguláciu klímy v lokalizovanej oblasti termosféry alebo exosféry. Tento materiál odkláňa a absorbuje slnečné žiarenie. Ovplyvňuje teplotu oblasti pod ním, ako aj celkovú teplotu. Postup tiež umožňuje premiestňovanie, manipuláciu alebo odstránenie tohto prstenca.... #geoinžinierstvo #nanotechnológia #zmena klímy

Predpoveď extrémneho a výnimočného sucha do 21.9. sa pre drvivú väčšinu územia Slovenska nemení.

Rozdiely medzi jednotlivými regiónmi boli výrazné, no veľká časť krajiny zostala mimoriadne suchá. HungaroMet nameral najvyšší letný úhrn v Barcsi, kde spadlo 230,5 mm, zatiaľ čo v Nagykőrösi len 19,6 mm. Na značnej časti Maďarska neprekročil sezónny úhrn 60 mm a ani hornatejšie oblasti nedostali zrážok toľko, aby celkový deficit vyrovnali. Sucho navyše sprevádzalo mimoriadne teplo. Priemerná letná teplota dosiahla +23,43 °C, čo je o 2,59 °C viac než klimatický priemer rokov 1991 až 2020. Išlo o druhé najteplejšie leto v Maďarsku od roku 1901, hneď po roku 2024. August sa pritom stal najteplejším augustom a zároveň najteplejším jednotlivým mesiacom v histórii maďarských meraní. Leto 2026 tak v Maďarsku nezanechalo iba nový meteorologický rekord. Ukázalo, že dlhodobé sucho môže meniť pestovanie tradičných plodín, obchod s obilninami aj ceny potravín. Pre krajinu, ktorá bola dlhé roky významnou súčasťou európskeho obilninového regiónu, ide o varovanie, že ďalšie podobné sezóny môžu prinútiť poľnohospodárstvo k zásadnej adaptácii.

Naši susedia zažili najsuchšie leto za vyše 100 rokov. Úroda dostala tvrdý zásah. Maďarsko má za sebou extrémne suché leto, aké krajina nezažila od začiatku meteorologických meraní v roku 1901. Nedostatok zrážok v kombinácii s horúčavami tvrdo zasiahol poľnohospodárstvo a obavy už presahujú polia – centrálna banka varuje aj pred dosahom na infláciu. Podľa maďarskej meteorologickej služby HungaroMet spadlo počas leta 2026 v celoštátnom priemere iba 74,1 mm zrážok. To predstavuje len 36 % normálu za obdobie 1991 až 2020, ktorý dosahuje 203,3 mm. Tohtoročné leto sa tak stalo najsuchším od roku 1901 a doterajší rekord zo suchého leta 1952 prekonalo približne o 30 mm. Suché nebolo iba jedno obdobie, ale všetky tri letné mesiace. V júni spadlo o 45 % menej zrážok ako zvyčajne, v júli a auguste bol deficit až 74 %. Približne 60 % územia Maďarska zažilo rekordne suché leto. V strednej časti krajiny zostali viaceré stanice za celé leto dokonca pod hranicou 40 mm. Rozdiely medzi jednotlivými regiónmi boli výrazné.

Maďarská centrálna banka preto zvažuje, že klimatické riziká natrvalo zaradí do svojho rozhodovacieho rámca. V praxi by pripravovala osobitné scenáre, ktoré by skúmali, ako extrémne sucho, horúčavy či ďalšie klimatické javy ovplyvnia hospodársky rast a infláciu. Kurali pritom zdôraznil, že vývoj posledných rokov už nemožno opisovať ako bežné výkyvy. Takýto prístup však prináša aj metodické problémy. Klimatické modely pracujú spravidla s oveľa dlhším časovým horizontom než centrálne banky, ktoré pri menovej politike sledujú najmä obdobie najbližších 18 až 24 mesiacov. Maďarsko napriek tomu považuje klimatické extrémy za čoraz dôležitejší faktor, pretože ich ekonomické následky sú viditeľné už v reálnom čase.Leto 2026 tak v Maďarsku nezanechalo iba nový meteorologický rekord. Ukázalo, že dlhodobé sucho môže meniť pestovanie tradičných plodín, obchod s obilninami aj ceny potravín. Pre krajinu, ktorá bola dlhé roky významnou súčasťou európskeho obilninového regiónu, ide o varovanie, že ďalšie podobné sezóny môžu prinútiť poľnohospodárstvo k zásadnej adaptácii.

🇭🇺Maďarsko má za sebou extrémne suché leto, aké krajina nezažila od začiatku meteorologických meraní v roku 1901. Nedostatok zrážok v kombinácii s horúčavami tvrdo zasiahol poľnohospodárstvo a obavy už presahujú polia – centrálna banka varuje aj pred dosahom na infláciu. Podľa maďarskej meteorologickej služby HungaroMet spadlo počas leta 2026 v celoštátnom priemere iba 74,1 mm zrážok. To predstavuje len 36 % normálu za obdobie 1991 až 2020, ktorý dosahuje 203,3 mm. Tohtoročné leto sa tak stalo najsuchším od roku 1901 a doterajší rekord zo suchého leta 1952 prekonalo približne o 30 mm. Suché nebolo iba jedno obdobie, ale všetky tri letné mesiace. V júni spadlo o 45 % menej zrážok ako zvyčajne, v júli a auguste bol deficit až 74 %. Približne 60 % územia Maďarska zažilo rekordne suché leto. V strednej časti krajiny zostali viaceré stanice za celé leto dokonca pod hranicou 40 mm. Európa Naši susedia zažili najsuchšie leto za vyše 100 rokov. Podľa maďarskej meteorologickej služby HungaroMet spadlo počas leta 2026 v celoštátnom priemere iba 74,1 mm zrážok. To predstavuje len 36 % normálu za obdobie 1991 až 2020, ktorý dosahuje 203,3 mm. Tohtoročné leto sa tak stalo najsuchším od roku 1901 a doterajší rekord zo suchého leta 1952 prekonalo približne o 30 mm. Suché nebolo iba jedno obdobie, ale všetky tri letné mesiace. V júni spadlo o 45 % menej zrážok ako zvyčajne, v júli a auguste bol deficit až 74 %. Približne 60 % územia Maďarska zažilo rekordne suché leto. V strednej časti krajiny zostali viaceré stanice za celé leto dokonca pod hranicou 40 mm. Rozdiely medzi jednotlivými regiónmi boli výrazné, no veľká časť krajiny zostala mimoriadne suchá. HungaroMet nameral najvyšší letný úhrn v Barcsi, kde spadlo 230,5 mm, zatiaľ čo v Nagykőrösi len 19,6 mm. Na značnej časti Maďarska neprekročil sezónny úhrn 60 mm a ani hornatejšie oblasti nedostali zrážok toľko, aby celkový deficit vyrovnali. Sucho navyše sprevádzalo mimoriadne teplo. Priemerná letná teplota dosiahla +23,43 °C, čo je o 2,59 °C viac než klimatický priemer rokov 1991 až 2020. Išlo o druhé najteplejšie leto v Maďarsku od roku 1901, hneď po roku 2024. August sa pritom stal najteplejším augustom a zároveň najteplejším jednotlivým mesiacom v histórii maďarských meraní. Kukurica sa stáva symbolom klimatického problému Kombinácia horúčav a nedostatku vody sa najvýraznejšie podpísala pod stav letných plodín. Mimoriadne zraniteľná je kukurica, ktorá patrí medzi kľúčové plodiny maďarského poľnohospodárstva. Kompetentné úrady už začiatkom septembra upozornili, že opakujúce sa suchá a chronický nedostatok vody znižujú výnosy natoľko, že niektorí farmári uvažujú o úplnom odchode od jej pestovania. Situáciu na poliach dokumentujú aj skúsenosti samotných pestovateľov. Problémom pritom nie je iba jednorazové sucho, ale dlhodobý pokles pôdnej vlhkosti. Rozsah problémov ukazujú aj odhady produkcie. Tohtoročná úroda kukurice v Maďarsku sa odhaduje približne na 2,5 milióna ton, čo je menej než tretina objemov z rokov 2018 a 2019. Krajina, ktorá bývala pravidelným vývozcom kukurice, má podľa vlády tento rok prejsť k dovozu. Podobné problémy trápia aj susedné Rumunsko. Európska komisia koncom augusta odhadovala celkovú úrodu kukurice v Európskej únii na 50,1 milióna ton. Ak sa prognóza naplní, pôjde o takmer 20-ročné minimum a približne o pätinu menej než priemer posledných troch rokov. Analytici preto počítajú aj s rastom dovozu kukurice do EÚ v hospodárskom roku 2026/2027. Klimatické riziko sa dostáva aj do menovej politiky Súčasná situácia nie je problémom iba pre farmárov. Zástupca guvernéra Maďarskej národnej banky Zoltán Kurali upozornil, že tohtoročné sucho môže výrazne zasiahnuť poľnohospodársku produkciu, a tým aj širšiu ekonomiku. Nižšia ponuka potravín spolu s možným rastom svetových cien, drahšími palivami a hnojivami môže v nasledujúcom roku opäť zvyšovať inflačné tlaky.

KLIMATICKÍ ALARMISTI ROZPRÁVAJÚ O ZLEPŠENÍ, ALE ICH "TRADIČNÉ" TEÓRIE SA ROZPLÝVAJÚ Veľa rozruchu okolo toho, že Antarktída sa mala rozpúšťať čoraz rýchlejšie, kvôli našim emisiám CO₂, čo malo spôsobiť zvýšenie hladiny mora a zaplaviť naše pobrežné mestá. A ukazuje sa, že od roku 2020 Antarktída získava ľad. Nielenže neprispieva k zvyšovaniu hladiny mora, ale naopak, tento proces spomaľuje. Výsledky vedeckého výskumu, ktoré vyvracajú predošlé teórie, boli nedávno publikované v časopise skupiny Nature, Communications Earth & Environment, skupinou vedcov z Kanady, Dánska, Nového Zélandu a Holandska, v článku s názvom „Atmosférické rieky a zimný morský ľad spôsobujú nedávnu zmenu trendu v strate hmoty ľadu na Antarktíde“. Článok ukazuje, že od roku 2016 klesala tendencia k strate hmoty v antarktickom ľadovci a že od roku 2020 jeho hmotnosť rastie, v rozpore so všetkými vedeckými predpoveďami a klimatickými modelmi. Zmena trendu je spôsobená neočakávaným zvýšením zrážok v podobe snehu na Antarktíde v dôsledku zvýšeného počtu búrok a zníženia rozsahu morského ľadu. Je zrejmé, že klimatológovia nerozumejú klimatickým zmenám tak dobre, ako sa predpokladá, a preto ich tvrdenia, že znížením našich emisií by sme to mohli zlepšiť, majú len veľmi malú váhu.

⚠️ Európska komisia oficiálne potvrdila, že veterné turbíny vypúšťajú plastové častice a že toto opotrebovanie sa nekontrolovaným spôsobom dostáva do životného prostredia. O množstve sa diskutuje, ale už nie o samotnom fenoméne. Takto sa teda zdroj energie, ktorý je propagovaný ako obzvlášť čistý, stáva zdrojom vlastných emisií a znečistenia. https://t.co/Z329PKuQTh

V nemeckom Winnbergu pri Sengenthale v Bavorsku vyrástla veterná elektráreň, ktorá posúva hranice pozemnej veternej energetiky. Turbína Vestas V172-7.2 MW stojí na hybridnej veži s rekordnou výškou náboja 199 metrov a celková výška zariadenia dosahuje približne 285 metrov. Projekt dokončili spoločnosti Max Bögl Wind AG a Vestas. Ide o najvyššiu sériovo vyrábanú pozemnú veternú elektráreň na svete, pričom rekord sa týka sériovo navrhnutej konštrukcie, nie experimentálneho stožiara. Elektráreň má byť uvedená do prevádzky na jeseň 2026.

Presná je aj takzvaná Fullerova mapa, ale táto projekcia sa komplikovanie prenáša na dvojrozmerný povrch. Zmena zobrazovania sveta má mať aj sociologický dosah. Podľa viacerých prieskumov naša spoločnosť často asociuje veľkosť s dôležitosťou a mocou. Aj preto Mercatorova mapa zobrazuje vtedy koloniálne krajiny menšie a do stredu dáva západnú Európu, relatívne zväčšenú oproti jej skutočnej ploche 😂

😄HISTORICKÁ ZMENA: Mapa sveta sa po 450 rokoch mení. OSN schválila novú „spravodlivú“ mapu🧐

Toto video je vysielané. Pre tých, ktorí ešte neotvorili svoje vnímanie, je to skrytá realita väčšiny. Tak veľa úsilia vkladajú entity z tohto sveta, aby kalcifikovali epifýzu (pineálnu žľazu) a udusili populáciu. Ale božský zrod v nás sa prejavuje, osvetľuje nás a transformuje nás do božskej prítomnosti. Náš pôvod je autentický. Neostávajte skrytí, buďte sami sebou, vibrácie vytvárajú, našu rezonanciu a naše uznanie. Sme sila stvorenia v akcii, každý z nás je súčasťou celku, prežívajme toto zjednotenie v neobmedzenej láske.

Žiadne digitálne displeje. Na stanici Belgrave, ktorá je súčasťou historickej austrálskej železnice Puffing Billy, používa prednosta stanice stále tradičnú tyč s hákom na manuálne nastavenie času odchodu a zmenu cieľovej stanice na informačnej tabuli. Živý kúsok železničnej histórie siahajúcej až do roku 1900.

Jan Smith, "Morgellons: Život v nočnej móre." Výborný a jednoduchý popis niektorých príznakov a ťažkostí, ktorým čelia ľudia trpiaci týmto ochorením, ktoré ešte nie je oficiálne uznané. Tu je pôvodný článok v ANGLIČTINE: 👇

Wiltshire, Spojené kráľovstvo - 12.09.26.