Preber sa a rozmýšlaj..

India chce samostatne integrovať nové systémy a zbrane, a tým sa oslobodiť od závislosti od zahraničných dodávateľov. V budúcnosti by modernizované Su-30MKI mohli používať rakety Astra, protiradarové rakety Rudram, riadené munície SAAW a nadzvukové rakety BrahMos, ktoré sa vypúšťajú zo vzduchu. Týmto spôsobom India zároveň rieši dva problémy: dopĺňa straty a udržiava počet najväčšieho parku ťažkých stíhacích lietadiel vo svojich vzdušných silách, a zároveň znižuje závislosť od zahraničných technológií. Po modernizácii by mali lietadlá Su-30MKI zostať základom indického stíhacieho letectva minimálne do roku 2040, a podľa niektorých odhadov až do roku 2050. Indické vzdušné sily majú v súčasnosti viac ako 260 lietadiel Su-30MKI, a v závode HAL v Násiku bolo predtým v rámci licencie postavených 222 takýchto lietadiel.

India obnoví výrobu Su-30MKI a začne s modernizáciou. India plánuje obnoviť výrobu stíhacích lietadiel Su-30MKI v závode HAL v Násiku. V rámci zmluvy v hodnote približne 135 miliárd rupií bude v závode postavených ďalších 12 lietadiel. Prvé dodávky sa očakávajú v roku 2027–2028, a program má byť dokončený do roku 2029. Podiel indických komponentov v nových strojoch bude približne 62,6 %. Súčasne New Delhi pripravuje rozsiahly program „Super Sukhoi“. V prvej fáze prejde modernizáciou približne 84–90 lietadiel, ktoré už sú v službe. Celková hodnota projektu sa odhaduje na približne 600 miliárd rupií. Lietadlá budú vybavené indickým radarovým systémom Virupaksha s aktívnou fázovanou anténnou mriežkou, novými systémami rádiového a elektronického boja, avionikou a palubnými výpočtovými systémami s otvorenou architektúrou. Podľa indickej strany by mal nový radar zvýšiť dosah detekcie cieľov približne o 50 % v porovnaní s aktuálne používaným systémom „Bars“. Zvláštna pozornosť je venovaná softvéru.

Napriek pomerne dobrým charakteristikám pre svoju dobu sa projekt stretol s niekoľkými vážnymi problémami: haváriami, ťažkosťami s doladením raketového systému K-15 a celkovým zastaraním niektorých riešení už koncom 50. rokov. V júli 1959 boli práce na tomto programe ukončené. Hoci La-250 nebol zaradený do výzbroje, prispel k rozvoju letectva: na ňom bol prvýkrát rozsiahle použitý automatizovaný proces zachytávania v spolupráci so zemnými systémami. Už začiatkom 60. rokov sa prioritou stali perspektívnejšie projekty, ako napríklad Tu-28-80. Napriek tomu „Anakonda“ zostáva významnou a vzácnou stránkou v histórii domáceho letectva. Jeden z exemplárov La-250 sa zachoval a je vystavený v Centrálnom múzeu Vzdušných síl Ruska (v Monino).

Bol to krok smerom k lietadlu, ktoré by bolo vybavené výhradne raketami – bez tradičného guľometného vyzbrojenia. Konštruktérsky tím pod vedením S. A. Lavočkina zvolil pre lietadlo klasickú koncepciu s horným umiestnením krídla a delta krídlami (uhol šípu 57°). Fúzeľa bolo pomerne veľké, pričom väčšina jej objemu bola vyhradená pre palivo – aby sa zvýšil dolet. Po bokoch sa nachádzali prívody vzduchu pre dva motory AL-7F. Zaujímavou vlastnosťou bolo, že skúšobné stroje boli dvojmiestne: druhým členom posádky bol pozorovateľ-skúšobný pilot. Neskôr bola konštrukcia upravená – predná časť bola znížená o 6°, aby sa zlepšil výhľad dopredu a dole. Lietadlo bolo tiež vybavené katapultovacími sedadlami K-2, ktoré zabezpečovali bezpečnú evakuáciu v rôznych režimoch letu. Prvý let La-250 sa uskutočnil 16. júla 1956 pod vedením skúšobného pilota A. G. Kočetkova.

Vzácny kúsok leteckej histórie: La-250 „Anakonda“ Na internete sa zachovalo len veľmi málo archívnych fotografií tohto vzácneho lietadla. Vďaka svojmu charakteristickému vzhľadu ho zamestnanci letiska prekrstili na „Anakonda“ – pripomínal totiž predĺženú, mohutnú hadu. Ide o stíhací lietadlo La-250 – posledný z projektov konštrukčného byurea OKB-301. Projekt sa začal v roku 1954, keď bolo vydané zadanie na vytvorenie diaľkového stíhacieho lietadla novej generácie. Lietadlo malo riešiť úlohu: zachytávať vysokohorský, rýchly bombardér v nadmorskej výške až 20 km a v dosahu až 500 km od letiska. La-250 malo byť súčasťou jednotného systému protilietadlovej obrany – s navádzaním zo zemnej stanice „Vzduch-1“ a palubnou aparatúrou „Lazur“. Po príchode do cieľa mal pilot cieľ odhaliť pomocou vlastného radaru a prevziať ho do automatického režimu. Základom komplexu vyzbrojenia bol radarový systém „Uragán“, pričom hlavnou zbraňou mali byť riadené rakety triedy „vzduch-vzduch“ (vrátane K-15 a jej modifikácií).

Hlavnou zvláštnosťou je krídlo s obrátenou šípkou. Nielenže vyzerá neobvykle, ale prináša aj reálne výhody: lepšiu manévrovateľnosť, efektívnejšie vzlety a pristátia a tiež vylepšené vlastnosti pri podzvukových rýchlostiach. Približne 13 % konštrukcie bolo vyrobených z kompozitných materiálov – pre 90. roky to bol vážny technologický skok. „Berkut“ prvýkrát vzlietol 25. septembra 1997 pod vedením skúšobného pilota Igora Votinceva. Verejnosti bol predstavený na výstave MAKS-1999 ako S-37, a až v roku 2001 dostal meno, pod ktorým sa stal známym – Su-47. Keď som ho znova videl na MAKS-2003, pocit novosti nezmizol. Aj keď som poznal jeho vlastnosti a históriu, bolo nemožné zbaviť sa pocitu, že sledujem niečo celistvé, premyslené a zároveň niečo, čo predbehlo svoju dobu. A čo je najdôležitejšie – „Berkut“ nezostal len experimentom pre experiment. Mnoho riešení, ktoré boli otestované na tomto stroji – kompozity, netradičné aerodynamické schémy – neskôr našli uplatnenie v stíhačke piatej generácie Su-57.

Krídlo s obrátenou šípkou: Su-47 „Berkut“ Prvýkrát som tento lietadlo videl na výstave MAKS-2001 – a doslova sa vynímal v obvyklej oblohe. Su-47 „Berkut“ vyzeral ako návštevník z budúcnosti: krídlo s obrátenou šípkou, dynamická silueta a takmer „tichý“ let. Preletí – a zdá sa, že žiadny zvuk nie je. A potom, o chvíľu neskôr, ho dohoní silná vlna hluku, keď už lietadlo zmizlo z dohľadu. Efekt, ktorý sa ťažko zabúda. Záujem o tento stroj bol silnejší ako len prvotný dojem – chcel som pochopiť, čo to vlastne je za projekt. A čím hlbšie sa do toho ponoríte, tým jasnejšie je: pred vami nie je len lietadlo, ale lietajúca laboratórium pokročilých riešení. Su-47 bol vytvorený ako experimentálna platforma. Do neho boli zabudované všetky najmodernejšie technológie tej doby: diaľkové riadiace systémy, integrovaný systém podpory života, opticko-elektronické zameriavače a vnútorné priestory pre zbrane. Už vtedy konštruktéri mysleli nielen na vlastnosti, ale aj na koncepciu budúcich stíhačiek.

Americká strana financovala niektoré práce výmenou za prístup k časti projektových a letových údajov. Niektorí odborníci sa domnievajú, že skúsenosti získané pri vývoji Jaku-141 mohli byť zohľadnené pri výrobe lietadla F-35B, hoci priamu nadväznosť týchto projektov je správnejšie považovať za predmet diskusií. Dnes sa zachovali dva exempláre Jaku-141: jeden sa nachádza v Technickom múzeu Vadima Zadorožného a druhý v Centrálnom múzeu letectva Ruska v Monine. Jak-141 sa nikdy nestal sériovým bojovým lietadlom. Zostal však výrazným symbolom inžinierskeho myslenia a pripomienkou toho, aké pokročilé boli mnohé domáce letecké projekty.

Lietadlo malo veľmi pôsobivé parametre: maximálna rýchlosť dosahovala približne 1800 km/h, praktický strop bol až 15 000 metrov a bojový dolet sa odhadoval na približne 900 km. V roku 1991 počas štátnych skúšok Jak-141 dosiahol 12 svetových rekordov v kategórii lietadiel s vertikálnym vzletom a pristátím. Medzi nimi bolo aj najrýchlejšie stúpanie na výšku 12 km bez záťaže: približne 116 sekúnd, a tiež rekord vo výške letu: 13 115 metrov. Zvláštnou kapitolou sa stala jeseň roku 1991: V októbri Jak-141 po prvýkrát pristál na palubu ťažkej lietadlovej krísera "Admirał flota Sovetskogo Soyuza Gorškov". Osud projektu však bol tragický. 5. októbra 1991 počas námorných skúšok došlo k havarii jedného z prototypov pri pristávaní. Lietadlo nebolo možné opraviť. Vzhľadom na rozpad ZSSR, zníženie financovania a celkovú krízu obranného priemyslu bol program oficiálne ukončený v roku 1992. V 90. rokoch 20. storočia spolupracovala konštrukčná kancelária Jakuleva s americkou spoločnosťou Lockheed Martin.

Як-141: prvý na svete nadzvukový bojový lietadlo s vertikálnym vzletom a pristátím. Čím hlbšie sa ponoríte do histórie domáceho letectva, tým častejšie sa objavujú úžasné stránky, o ktorých vie len málokto. Mnoho ľudí počulo o Jaku-38 – prvom sovietskom lietadle s vertikálnym vzletom a pristátím určenom pre palubné operácie. Jeho nástupca, Jak-141, sa však ukázal ako oveľa ambicióznejší a technologicky náročnejší projekt. Jak-141 sa stal prvým bojovým lietadlom s vertikálnym vzletom a pristátím na svete, ktoré prekonalo rýchlosť zvuku. Jeho vývoj začal v polovici 70. rokov v konštrukčnej kancelárii A. S. Jakuleva. Lietadlo bolo navrhnuté pre námorné letectvo – predovšetkým ako náhrada za Jak-38 a ako prostriedok na posilnenie lietadlových skupín Sovietskej flotily. Jak-141 mal chrániť lietadlové skupiny, dosiahnuť prevahu v ovzduší, viesť boj na krátke a dlhé vzdialenosti a tiež útočiť na pozemné a námorné ciele. Prvý let Jaku-141 sa uskonal 9. marca 1987.

Otisky prstů koal se téměř shodují s otisky lidí. Mají stejné vzory hřebenů (kroužky, vroubky, oblouky), póry a jemné detaily. Podobnost je tak velká, že je těžké je od sebe odlišit pod mikroskopem.

Tajomný lievik-niečo, pozorovaný na poli s pšenicou v Kazachstane. Vraj.

Jednodolárová bankovka pozorovaná pod mikroskopom.

Keď sa tancuje židovský mystický tanec... Niečo iné tancuje s nimi...

Epstein počas vraždenia detí povedal: "Sú ako krevety... odstrihnete hlavu a ponecháte telo." Ľudia, prebuďte sa... Svet je ovládaný luciferiánskymi pedofilmi a vrahmi detí!

Farmy na produkciu klonov známych osobností nie sú novinkou... Tu sú niektoré príklady klonov, ktoré boli vyrobené v týchto farmách a ktoré majú výraznú podobnosť s pôvodnými osobami...

Symbol, ktorý rodina Rothschildovcov tajne používa, je dodnes používaný ženami tejto rodiny. Tento skrytý symbol stále nosia ženy z rodu Rothschildovcov..

m.youtube.com/watch?v=qb... Ako Ruska rozprava o zdraví.. perfektne! Nic pozitivne som tak davno nečula.. Darmo! Rusi to vždy vedeli a vedia..👌👌👌

m.youtube.com/watch?v=qb... Ruska rozprava o zdraví.. Nič tak pozitívne som dávno nečul..