Preber sa a rozmýšlaj..

Sigríja – skala, ktorá pripomína dobu dávno minutú. Sigríja na Srí Lanke je už dlho považovaná za jednu z najimpozantnejších historických pamiatok. Je to obrovská skalná pevnosť, ktorá sa týči nad krajinou a je viditeľná zďaleka. Rozsah tohto diela, jeho umiestnenie a presnosť starodávnej výstavby robia silný dojem aj dnes. Nie je prekvapením, že okolo Sigríje sa dodnes šíria teórie o zabudnutých poznatkoch, neobvyklých technológiách a vysokej úrovni starodávnych majstrov.

Sila, energia, živel, život, neustály prechod z jedného stavu do druhého... Fascinujúce..

Vedeli ste, že slon je schopný si špárať sa v tlame?

To sú omrvinky.... Uvedomte si, že súčasní 30tnici na Západe poznajú iba strach z napadnutia migrantami, špinu, bodanie, útoky.. Normálny život poznajú už len z rozprávania rodičov. Smutné... Premýšľajte...

Kde sú vaši starí rodičia?

Niet, čo dodať..

Aj u nás budú tieto značky..

Máte domáce zvieratá?

Máte nejaké prázdne nehnuteľnosti?

Počas Paraguajskej vojny v rokoch 1864-1870 povolal paraguajský prezident Francisco López do armády všetkých mužov v krajine. Muži boli odvádzaní z ulíc a vysielaní do boja bez akéhokoľvek výcviku. Aby takto málo motivovaná armáda neopustila svoje pozície, bol každý desiaty člen jednotky popravený za zbabelosť. Keď nakoniec došli muži, López nariadil vyslať do boja deti. Aby nepriateľ nepoznal, že to sú deti, nariadil im prilepiť fúzy. Zahynulo približne dva milióny ľudí. Z obyvateľov prežilo asi 260 000 z toho 38 000 mužského pohlavia vo veku od 12 do 75 rokov. Všetci boli v armáde. Dohnal národ k skoro úplnej samovražde pod heslom boja proti kolonizátorom.V krajine je dodnes považovaný za národného hrdinu. Táto vojna bola úplne vyprovokovaná paraguajským diktátorom a bola vedená proti spojenectvu troch najväčších juhoamerických mocností - Brazília, Argentíny a Uruguaja. López vojnu prehral s katastrofálnymi následkami pre krajinu a zničil celú mužskú populáciu svojej krajiny. Nažive zostalo nie viac ako 10% - dojčatá, malé deti, zmrzačení a nemohúci starí ľudia. Stratil 40% územia, celú ekonomiku a priemysel. Sám López sa považoval za veľkého vojvodcu, ktorý nebol o nič horší ako Napoleon... Zomrel v bitke prebodnutý kopijou a smrteľnou ranou do brucha. Jeho smrť vojnu ukončila. Nepripomína to niečo?

Dosť zreteľné a pochopiteľné.

Grécko to isté, ostrovy, malé dediny, Španielsko, Francúzsko, Belgicko, Švédsko (Malmö, čo pôvodne bolo malebné mesto, najlacnejšie na bývanie ako iné vo Švédsku, preto prevaha starých ľudí, ktorí sa sem s obľubou sťahovali a ktorí sa stali terčom útokov medzi prvými, dnes je mesto s nálepkou ako jedno z najnebezpečnejších na svete! Sídliská, kde na jedno miesto koncentrovali moslimských migrantov, až sa lokalita stala neobývateľnou pre kriminalitu pre domácich, atď. V tej dedine sa ľudia živia produktami z chovu oviec.. Úplná náhoda vybrať práve takú. Ovce a málo ľudí na ich a svoju obranu . Scenár je vopred jasný. Umiestnia moslimských migrantov, a nechajú ich, aby zničili chov, ľudí, miesto a takto sa zabije niekoľko múch jednou ranou, aj takto zámerne zanikajú domáce farmy, ktoré nie sú v rukách korporácií.. Rozumiete tomu?? Migranti robia špinavú prácu systému.. Všímajte si, kde budú umiestňovaní u nás...

Vo vnútri neustále pôsobili stovky operátorov, ktorí 24 hodín denne analyzovali dáta z radarov včasného varovania po celej zemeguli. Úprimne povedané, rozsah tejto paranoje je naozaj ohromujúci. Na výstavbu boli investované kolosálne prostriedky, čím vznikol jeden z najbezpečnejších objektov v celej histórii ľudstva. A viete, čo je na tom najironickejšie? V roku 2006 bol tento legendárny komplex preveďený do režimu pohotovostnej zálohy, pretože moderné presné protibunkrové rakety poškodili dokonca aj takýto granitový štít. Ale samotná základňa je dodnes udržiavaná v perfektnom pracovnom stave, pripravená kedykoľvek prevziať velenie, ak by sa náhle začalo nebo rútiť na zem.

Vojaci vo vnútri hory postavili plnohodnotné autonómne mesto, pozostávajúce z pätnástich obrovských viacposchodových budov. Každá z týchto oceľových konštrukcií sa vôbec nedotýka skalných stien jaskyne. Sú postavené na tisíctristo obrovských oceľových pružínách. Každá takáto pružina váži pol tony a je schopná absorbovať akékoľvek vibrácie zemskej kôry. Ak sa hora Cheyenne zachveje jadrovou apokalypsou, budovy vo vnútri sa budú len jemne kývať, ako lode na pokojných morských vlnách. Celý komplex je uzavretý masívnymi protiexploziovými dverami, pričom každé dvere vážia dvadsaťpäť ton. Za týmito dverami je vytvorený úplne nezávislý systém životnej podpory. Tam sú vlastné dieselové elektrárne, obrovské podzemné nádrže s čistou artézskou vodou a zásoby jedla na dlhé mesiace. Vzduch je filtrovaný cez zložitý systém ventilov. Tie sa automaticky zatvoria v milisekundách, ak senzory zaznamenajú na povrchu smrteľné žiarenie alebo rozprašovanie chemických zbraní.

Najhlbší bunker na Zemi V priebehu studenej vojny žili americkí generáli v neustálej paranoidnej hrôze z náhleho jadrového útoku. Perfektne si uvedomovali, že ak sovietske rakety dosiahnu ich veliteľstvá, nebude nikto, kto by mohol nariadiť odvetný úder. Preto sa vojenské vedenie rozhodlo ukryť tak hlboko, aby ich nedokázala zasiahnuť žiadna termonukleárna bomba na svete. Na realizáciu tejto ambicióznej myšlienky bola vybraná hora Cheyenne v štáte Colorado. Nie je to len kopec, ale monolitický kus najpevnejšieho prírodného granitu. Inžinieri doviezli množstvo ťažkej techniky, nakúpili tony kvalitných výbušnín a doslova vyryli v srdci hory obrovskú jaskyňu v hĺbke šesťsto metrov. Ale samotné vykopanie hlbokej jamy bolo zjavne nedostatočné. Priamy zásah bojovej hlavice s mnohomegahtonovou silou vyvoláva obrovské seizmické vlny. Takéto podzemné zemetrasenie by jednoduchý betónový bunker jednoducho zrútilo, a všetkých obyvateľov by premenilo na krvavý prach. A tu sa začína skutočné inžinierske umenie.

Blesk vôbec nemusí preniknúť k zemi. Elektrický výboj ⚡ vzniká tam, kde sa medzi časťami s odlišným nábojom vytvorí vodivá cesta. Často sa takéto oblasti nachádzajú vnútri jednej búrky, preto sa záblesk objavuje vysoko na oblohe. Náboje sa delia v dôsledku prudkého pohybu vzduchu: ľadové kryštály, kvapky a drobné kúsky ľadu sa neustále zrážajú. Zvyčajne horná časť oblaku má pozitívny náboj, zatiaľ čo spodná časť má negatívny. Keď sa elektrické pole stane dostatočne silným, vzduch na krátku dobu prestane byť spoľahlivým izolátorom. V ňom vzniká rozvetvený kanál, ktorý spája oblasti s odlišným nábojom v rámci jednej búrky alebo medzi susednými oblakmi. Len približne 20–25 % bleskov dosiahne povrch. Aby blesk narazil do zeme, klesajúci kanál sa musí spojiť so vzostupným výbojom vychádzajúcim z povrchu. Preto väčšina bleskov sa uzaviera priamo v atmosfére.