Celosvetový dohľad nad klimatickým geoinžinierstvom 🌤️✈️📡☢️

Vlákna podobné pavúčiemu hodvábu skúmané v Kalifornii Ana Maria Mihalcea vo svojom článku opisuje skúmanie vláknitého materiálu nájdeného v meste Jamestown v Kalifornii. Vzorka bola spájaná s podozrením na geoengineeringové operácie. Predchádzajúca kvalitatívna analýza pomocou infračervenej spektroskopie označila materiál za prírodné pavúčie vlákna. Mihalcea však tento záver spochybňuje, pretože skúmané vlákna sa jej podľa vzhľadu javili podstatne hrubšie a odolnejšie než bežná pavučina. Pozorovanie pod mikroskopom Vzorka bola skúmaná pomocou mikroskopie v tmavom poli pri zväčšení od 200× do 2 000×. Autorka uvádza, že pozorovala: tmavšie vláknité a úlomkovité štruktúry, rôzne inklúzie a nečistoty, farebné častice vo vnútri niektorých vlákien, oranžové a červené štruktúry pripomínajúce materiál spájaný s Morgellonmi, výrazne hrubší a odolnejší materiál než prírodný pavúčí hodváb. Niektoré farebné častice autorka prirovnáva ku kvantovým bodkám a ich veľkosť odhaduje približne na 500 nanometrov. Vývoj umelého pavúčieho hodvábu Článok pripomína, že rekombinantný pavúčí hodváb vyvíjala už od začiatku 21. storočia kanadská biotechnologická spoločnosť Nexia. Vlákna vyrábala z geneticky upravených buniek cicavcov. Na vývoji spolupracovala s americkým vojenským výskumným centrom Natick Soldier Center v rámci dohody platnej od roku 1999. Pavúčí hodváb patrí medzi mimoriadne pevné prírodné materiály. Medzi jeho uvádzané možnosti využitia patria: chirurgické stehy, biologicky rozložiteľné rybárske vlasce, ochranné materiály a nepriestrelné vesty, transdermálne podávanie vakcín, biosenzory, rozhrania medzi mozgom a počítačom, syntetické neuróny a syntetická biológia. Majetok spoločnosti Nexia bol neskôr predaný spoločnosti PharmAthene, ktorá sa zameriavala na vývoj biodefenzívnych terapeutík. Polyméry, kovy a ďalšie tvrdenia Mihalcea spája skúmanú vzorku s predchádzajúcimi analýzami podobných bielych environmentálnych vlákien. Odvoláva sa na francúzsku analýzu z roku 2012, ktorá mala identifikovať rôzne polyméry a ftaláty, a na rozbor Clifforda Carnicoma poukazujúci na prítomnosť väčšieho množstva kovov. Autorka uvádza, že kovy môžu pôsobiť ako katalyzátory pri samousporiadaní materiálov od nanoúrovne až po väčšie štruktúry. V závere článku vyslovuje tvrdenie, že ľudia tieto polyméry vdychujú a že sa môžu replikovať v ľudskom tele. Tému prepája s Morgellonmi, biosenzormi, mikrovlnnými frekvenciami, inteligentným prachom, kvantovými bodkami, sledovaním populácie a prenosom ľudských údajov do digitálneho prostredia riadeného umelou inteligenciou. Zhrnutie Podľa autorky skúmaná vzorka nepôsobila prirodzene. Jej hlavné podozrenie vychádza z hrúbky a odolnosti vlákien, farebných inklúzií pozorovaných pod mikroskopom a podobnosti s inými environmentálnymi vzorkami. Článok spája nález s vývojom rekombinantného pavúčieho hodvábu, nanotechnológiami, biosenzormi a údajnými geoengineeringovými operáciami. Autorka zároveň avizuje pokračovanie diskusie o využití proteínov pavúčieho hodvábu v biotechnologických a nanotechnologických aplikáciách. https://anamihalceamdphd.substack.com/p/spider-silk-polymer-sprayed-via-geoengineering